Čo mi dalo technické potápanie ?!
Text: Robert Korim Pro-dive Bratislava

Iste, v určitom momente mnohí z nás, rekreačných potápačov (chápaj potápačov, ktorí tento šport robia pre radosť a vlastné uspokojenie) zatúžili aj v tejto oblasti po niečom novom, čo by nás posunulo v rebríčku ďalej.
Niektorí z môjho okruhu stálych potápačských partnerov sa začali venovať podvodnej foto či videografii. Iní prešli na „druhú stranu“ a realizovali sa v polohe Divemasterov, asistentov výcviku či priamo inštruktorov.
No a tí, ktorí disponovali niekoľkými cennými aktívami: dostatkom času, dostatkom peňazí a dostatkom úsilia sa najskôr „teoreticky“ a potom aj „prakticky“ stali technickými potápačmi.
Odpovede na otázku postavenú v názve tohto článku, totiž: „čo mi dalo rekreačné potápanie.....“, je treba hľadať v jeho podstate. To čo dnes chápeme pod pojmom technické potápanie charakterizuje predovšetkým kvalita.
Mám na mysli:
- kvalitný výstroj a zabezpečenie,
- kvalitný tréning a prípravu na ponor
- kvalitu ľudskú a osobnostnú.
Výstroj
Žiaden tréner, či pomocník inštruktora z prostredia technického potápania sa neuspokojí s výstrojom nižšej alebo hoci aj priemernej kategórie. Výstroj, jeho jednotlivé súčasti a konfigurácia podliehajú prísnej racionálnosti, funkcionalite a vzájomnej zastupiteľnosti. Idei technického potápania celkom zmenili môj vzťah k výstroju, kritériám jeho výberu, k spôsobu jeho používania aj starostlivosti oň. Odrazu sa mi zdalo prirodzeným detailnejšie poznať konštrukciu svojich regulátorov aj ventilov fliaš. Z prirodzených príčin ma začali zaujímať materiály, z ktorých sú vyrobené zásobníky, masky či hadice. Mojej zvedavosti neušli ani dekompresný algoritmus, na základe ktorého môj počítač kalkuloval výstupový režim.
Dýchacie plyny
V technickom potápaní jestvuje pojem „štandardných mixov“. Pravoverní vyznávači TD (TD = technical diving) za ne považujú vopred stanovené zmesi plynov kyslíka, dusíka a hélia v určitom presnom pomere, ktorý korešponduje s konkrétnym plánom ponoru, pričom rozhodujúcim kritériom je maximálna plánovaná hĺbka. Aj keď celkový podiel používania kyslíkom obohatených zmesí Nitroxu neustále rastie, nedomnievam sa, že v dohľadnej dobe výraznejšie vytlačia zo scény pomerne lacný a ľahko dostupný stlačený vzduch.
Pozitívnym dedičstvom mojej éry pobláznenia technickým potápaním je neustále zamýšľanie sa nad čistotou média, ktoré dýcham.
Akosi ľahko som si privykol na celkom neutrálnu chuť a farbu vzduchu či Nitroxu. Vtip je v tom, že väčšina prevádzkovateľov potápačských základní používa pri produkcii Nitroxu metódu parciálnych tlakov. V praxi to znamená, že do mechanicky aj chemicky vyčistenej fľaše sa najskôr napustí určité množstvo O2, ktoré sa doplní „čistým“ (chápaj kyslíkovo kompatibilným) vzduchom. Za takýto považujeme len uhľohydrátov zbavený vzduch bez olejov, dechtov či ďalších prímesí.
A na to sa používajú prídavné filtre, ktorými sa dosiahne už spomínaná „neutrálna“ chuť vzduchu. Nehľadiac na skutočnosť, že takto opakovane filtrovaný vzduch je celkom dehydrovaný a preto aj menej náchylný na zamàzanie v prípade potápania v zimnom období či pod ľadom. Po tom, čo som si v jednom odbornom časopise prečítal, že olej sa v pľúcach rozkladá po dobu niekoľkých rokov som sa stal citlivejším na kvalitu toho čo dýcham. Zároveň sa vo mne posilnil pocit, že na rozdiel od hrdzavého potápačského noža, či roztrhnutého obleku je plyn v mojich pľúcach niečo, čo sa ma celkom bezprostredne dotýka.
Fyzický fond
Tréning v technickom potápaní sa ani nie tak prekvapujúco začína už fyzickou prípravou na súši. Poznám desiatky potápačov, ktorí sa roky venovali rekreačným formám tohto športu bez prílišného úsilia zlepšiť svoju fyzickú kondíciu či plavecké schopnosti.
Pod ťarchou hmotnosti prídavného výstroja podľa bežných zvyklostí v kruhoch TD, či potrebou ohybnosti si začali postupne zlepšovať svoj fyzický fond, ohybnosť aj kĺbový rozsah.
Práve technické potápanie ma prinútilo zhodiť niekoľko kilogramov a opäť dostalo do sedadla bicykla a posilňovne.
Sekundárnym dôsledkom bolo, že mi neskôr bolo ľúto zbytočne premárniť takto vynaloženú námahu a tak som sa celkom prirodzene dostal k racionálnejšiemu a dúfam, že aj zdravšiemu spôsobu stravovania sa.
Základné potápačské zručnosti
Nie náhodou sa hneď prvá praktická lekcia technického potápania venuje primárnym potápačskym zručnostiam. Za základ pohybu vo vode sa považuje schopnosť vyváženia, udržiavania správnej polohy tela a pohyb v priestore. Tieto zručnosti sa v počiatočnej fáze výcviku na rozdiel od kurzov rekreačného potápania, ktoré akoby na to „nemali čas“ vyučujú skutočne dôkladne. Istotne s tým musíme súhlasiť, že potápač je až vtedy potápačom, keď dokáže dokonale pracovať so svojim vztlakom, bez zbytočného používania kompenzátora či pohybov rúk. Aj podvodný fotograf, filmár či komerčný potápač ocení schopnosť posúvania sa v priestore všetkými smermi vrátane pohybu vzad. Korektne vyvážená poloha tela v spojení s nekalivým spôsobom kopu je veľmi účinnou zbraňou na pozitívne výsledky v akejkoľvek oblasti potápačstva.
Pokročilé potápačské zručnosti
Vo svojej potápačskej kariére som mal možnosť potápať s roznymi partnermi a prešiel som navzájom s veľmi odlišnými typmi výcviku. Ale až v technickom potápaní som si dokonale rozvinul svoje pokročilé zručnosti. Spomínaný výcvik má na svedomí aj to, že dnes dokážem reagovať oveľa pružnějšie na rozne neštandardné situácie, akými možu byť závady na výstroji, či strata jednotlivých jeho súčastí, náhle zhoršenie prírodných podmienok a daľšie. Z hľadiska komunikácie som sa naučil celý rad nových a veľmi logických ručných signálov, ako aj používať svetlo ako nástroj komunikácie.
Súhra a partnerstvo
Jeden z najčastějšie sa vyskytujúcich mýtov o technickom potápaní je ten, v ktorom je technický potápač predstavovaný ako sólista s individuaálnym sposobom potápania. V skutočnosti technické potápanie nesmierne akcentuje na partnerstve a súhre. Drilom až takmer do dokonalosti sa trénuje kooperácia partnerov pod vodou v ceste za spoločným cieľom pri akemkoľvek pláne ponoru. Až v tomto štádiu mojho potápačského vzdelávania som si uvedomil, do akej veľkej miery sú si potápači v rekreačních formách tohto športu na sebe vzájomne závislí a ako veľmi by bolo vhodné aby častejšie spolu trénovali.
Robert Korim Pro - dive Bratislava
Ilustrační foto:
úvodní snímek R. Korima na Štrbském plese 2005 - foto Peter Kubička
Více o vraku Amoco Milford Haven na
Příprava potápěčky na ponor na Novém Štrbském plese 2005
foto František Novomeský
Do nitra jeskyně János Molnár - foto DTD / Radoslav Husák