Aikoku Maru 
nepotápali sme, max. hlbka 64  m

Pôvodne osobná loď, neskôr pomocný krížnik. Koncom roka 1943 bola prestavaná na armádnu transportnú loď. 24. januára, po ukončení prestavby, vyplávala v konvoji z Japonska na Truk, spoločne s

Yasukuni a Akagi Maru, doprevádzaná torpédoborcami Asagumo a Michishio. Okrem nákladu viezla na palube aj 600 vojakov 1. obojživelnej brigády. Zakotvila východne od Dublónu.   Medzi 8:15 a 8:30 bola napadnutá lietadlami TBF z USS Intrepid a Essex, ktoré ju zasiahli dvomi 500 lb. bombami. Jedna z nich zasiahla nákladový priestor č. 1 plný munície, vyvolajúc obrovský výbuch, ktorý doslova roztrhol loď na dve časti. Výbuch zničil zároveň aj útočiace lietadlo. Pilot - poručík J.E. Bridges a celá jeho posádka zahynuli. Loď sa potopila za menej ako 1 minútu. Prežilo 86 ľudí. 616 zahynulo, vrátane jej kapitána Yoshiza Nakamura. Za svoje zásluhy bol Nakamuro neskôr povýšený na kontraadmirála in Memoriam. 

Kiyoshi Saigusha patril medzi tých, ktorým sa podarilo z tohto pekla uniknúť… 

„ Nikdy na ten deň nezabudnem.. Na palube vládol nepredstaviteľný chaos, nikto nevedel, čo sa  vlastne deje.. Všade okolo bolo počuť rev útočiacich amerických lietadiel. Naše protiletecké kanóny pálili bez prestania.. Stál som vtedy na ľavoboku, tesne pri korme, keď ma zrazu mohutná tlaková vlna vymrštila 10 metrov od lode. Keď som sa ocitol na hladine, more navôkol bolo sfarbené do červena.. Všade okolo mňa plávali ľudské končatiny a znetvorené zvyšky tiel...”

Vrak leží na piesočnatom dne v hĺbke 64 m. Predná časť lode až po mostík prakticky neexistuje. Bola rozmetaná obrovským výbuchom, keď jedna z bômb zasiahla predný nákladový priestor plný munície. Zadná časť je naproti tomu dosť zachovalá. Drevená paluba je preč, ostali len kovové priečne nosníky. Pár stôp za komínom je na ľavej strane sklenený prekryt strojovne, ktorým sa dá do nej dostať. Ďalej vzadu sa nachádzajú dva protiletecké kanóny typ 93, kalibru 13,2 mm. Oba boli v plnom nasadení, keď sa loď potopila. Svedčia o tom okolo rozhádzané prázdne boxy na muníciu. Z promenádnej paluby, kt. sa nachádza o poschodie nižšie sa dá prejsť do kuchyne, kde sú na stenách namontované ohrievače na teplú vodu. Možno tu nájsť porozhadzované fľaše a vozík s riadom.Dalej dozadu je veľký priestranný salón s veľkými štvorcovými oknami. O palubu nižšie v hĺbke 150 ft. sú priestory s bývalými kabínami pre pasažierov. Prepážky, oddeľujúce jednotlivé kabíny sú preč s výnimkou dvoch v zadnej časti nástavby. Počas vianoc v roku 1998 sa komín a časť konštrukcie na pravej strane lode prepadli. Pri prieskume tejto časti treba byť preto veľmi opatrný, vzhľadom na porušenú statiku a množstvo káblov visiacich prakticky zovšadiaľ. O poschodie nižšie v hĺbke 160 ft. je hlavná paluba.  Z nej možno vojsť do malých kajút na oboch stranách lode, kde sa nachádza neuveriteľné množstvo predmetov osobnej potreby. V strednej časti nástavby sú po oboch stranách vchody do vnútorných priestorov. Prieskum týchto častí je veľmi riskantný, vzhľadom na fakt, že koróziou a výbuchom zoslabená konštrukcia lode môže kedykoľvek skolabovať. Takisto je treba dať pozor na všadeprítomný sediment, pri zvírení ktorého klesá viditeľnosť prakticky na nulu.

Jedno až dve svetlá sú nevyhnutnosťou. Vpredu na pravoboku je komunikačné centrum lode. Nachádzajú sa tu stojany s rádiovým príslušenstvom a iné porozhadzované súčiastky.

Asi najvhodnejším miestom na prienik do strojovne je otvor v pravej prednej časti lode v hĺbke 150 ft. Je tu absolútna tma a pomerne málo miesta, ale zato je to veľmi zaujímavá strojovňa. Okolo mohutných lodných motorov a ich príslušenstva je roztrúsených veľa ľudských pozostatkov, vrátane niekoľkých lebiek. Veľa členov posádky zahynulo práve v strojovni, keď nastal výbuch.

Osobitnú zmienku si zasluhuje nákladový priestor č. 4. V jeho medzipalubí, v hĺbke 170 ft. sa nachádzali priestory s ubikáciami vojakov 1. obojživelnej brigády, určených pre japonské mandátne územia v pacifiku.Keď JY Cousteau v roku 1969 objavil a skúmal vrak Aikoku Maru, prenikol jeho tím aj do týchto priestorov. Potápačom behal mráz po chrbte, keď plávali medzi stovkami ľudských kostier ležiacich v sedimente. Sila tlakovej vlny, ktorá prebehla loďou v momente jej explózie pravdepodobne okamžite zabila všetkých vojakov, zdržiavajúcich sa vo svojich kajutách. Zdeformované steny, dvere utrhnuté z pántov, porcelánové črepiny, zničené stoly a zvyšky jednotlivých obytných buniek dávajú tušiť, aká strašná tragédia sa tu odohrala.

V jednotlivých bunkách sa muselo tiesniť mnoho vojakov, o čom svedčili ich  nahromadené pozostatky. Všade je vrstva hrubého sedimentu pokrývajúca podlahu. Prieskum tejto časti lode je extrémne nebezpečný vzhľadom na porušenú statiku lode. Ešte aj dnes tu možno nájsť množstvo ľudských pozostatkov.
V júli 1984 boli japonskou expedíciou z lode vynesené  pozostatky väčšiny vojakov. Spolu s pozostatkami japonských námorníkov z iných lodí bolo skremovaných vyše 400 mužov a ich popol prepravený do Japonska, kde bol rozprášený do mora, čím podľa japonských tradícií našli večný pokoj. Pri plávaní smerom k zadnej časti lode natrafíme na dve mohutné ramená upevnené k pravým stĺpom lodných žeriavov. Slúžili na nakladanie prieskumných hydroplánov po ich pristátí na hladine. #5 a #6 sa zdajú byť prázdne. Pohľad na ich dno je nejasný vzhľadom na temnotu a veľkú hĺbku. Nad zadnou nástavbou je plošina s delom kalibru 12 cm, mieriacim k hladine pod uhlom 60 stupňov. Nad hlavňou sú veľmi dobre zreteľné 2 hydropneumatické tlmiace valce. Ide o námorné delo, typ 10, ktoré japonci začali inštalovať na svoje lode v priebehu roku 1941. Bolo ho možné otáčať v rozsahu 360 stupňov, s uhlom námeru od –10 do 75 stupňov. Delo tohto typu bolo schopné vystreliť takmer 21 kilogramov vážiaci náboj 10 krát za minútu a zasiahnuť cieľ vo výške viac ako 8200 m. Toto delo bolo pravdepodobne inštalované na Aikoku Maru v októbri 1943 počas jej prestavby z pomocného krížnika na transportnú loď, nahradiac tak pôvodné delá kalibru 14 cm. Na korme lode sa nachádza malý zadný mostík, ústiaci z priečneho visutého chodníka. Po miernom odplávaní od kormy lode môžeme v hĺbke zbadať 2 mohutné vrtule, spoly zaborené v piesku.

Údaje:Osobná loď, postavená v roku 1939 v lodeniciach Tama Zosensho KK, Okajima, spustená na vodu 25.4.1940, konvertovaná na pomocný krížnik 31.8.1941. Výtlak 10.437 ton, dĺžka 498 ft, pohon: 2 Mitsui B&W dieselová motory s výkonom 13000 koní, 2 vrtule. Posádka 133 mužov, výzbroj: 2x 14cm + 6x 12cm delá + AA 13.2 mm

Amagisan Maru 
– 1 ponor, dĺžka ponoru 61 min., max. hĺbka 60  m, 1 x 18 l, vzduch

Transportná loď, priplávala na Truk 14. februára 1944 v konvoji spolu so Shinkoku Maru, Fujisan Maru a torpédoborcom Oite naložená prevažne leteckým benzínom. Zakotvila JZ od ostrova Uman. Medzi 14.-17. februárom bola väčšina tovaru vyložená, alebo preložená na iné lode. 

17.2. o 12:50 zaútočili strmhlavé a torpédové bombardéry na loď a zasiahli ju 1 1000 lb. bombou a neskôr 2 torpédami. Loď zachvátili plamene a hustý čierny dym, sprevádzaný výbuchmi sudov s leteckým benzínom. Po 15 minútach sa loď začala potápať.

Loď leží na ľavoboku s náklonom 65 stupňov v hĺbke 140 – 200 ft. 40 ft. od lode je cisternový náklaďák Isuzu TX40 s kolesami zaborenými dopoly do piesku. V 3. náklad. priestore sú dosky, 2 – 3 bycikle, sudy s palivom a limuzína Nissan 70 urč. pôvodne pre viceadm. Chuichi Haru, veliteľa základne na Truku. Vzadu aj vpredu sú kanóny. Vzadu na ¼. strane je veľké poškodenie spôsobené výbuchom torpéda alebo leteckej bomby. Z vraku dodnes uniká letecký benzín, tvoriac na hladine mastné škvrny (podľa nich sa dá loď nájsť)

Údaje:Postavená 1933 v lodeniciach Mitsui Bussan Kaisha, Tokyo. Výtlak 7620 ton, dĺžka 450 ft, pohon: dieselový motor s výkonom 1230 koní, 1 vrtuľa. Posádka 48 mužov.

– 3 ponory, dlžka ponorov cca. 45 min, max. hlbka 34 m, 1 x 12 l, vzduchPôvodne nákladná loď, upravená neskôr pre transport lietadiel. Zúčastnila sa aj bitky o Midway. Velil jej kapitán Chuyo Takayama. Už 17.2. bola bombardovaná a torpédovaná lietadlami z lietadlovej lode Bunker Hill, ale posádke sa ju podarilo udržať na hladine. Z holdov 5 a 6 sa podarilo vyložiť 250 ton nákladu. 18.2. ju strmhlavé bombardéry z Essexu zasiahli 1000 lb. bombou. Loď zachvátili plamene ale i napriek tomu posádka neprestávala páliť zo všetkých zbraní. Agónia lode však nedala na seba dlho čakať. Finálny útok podnikli 2 torpédové bombardéry z Monterrey, ktoré zasiahli loď (silne naklonenú na kormu) 1 torpédom. Toto spôsobilo silnú explóziu, zahaliac loď do plameňov. O 7:15 sa potopila. Loď je silne obrastená koralmi, na prove sa nachádza manévrovací telegraf. Čelné delo má kaliber 6 palcov, je na ňom zreteľne viditeľný výrobný štítok: EOC  - Elswick Ordnance Company – GB6 in BL  -  kaliber 6 palcov, Breech-LoaderNo 12469 - Výrobné číslo1899 - Rok výroby V holde č. 1 sa nachádzajú letecké motory a náhradné diely, 7,7 mm guľomety, delostrelecké náboje a munícia, torpédo, izolátory, lodný závesný motor.V holde č. 2 sú 4 lietadlá Mitsubishi A6M-5 Zero a sudy s benzínom. Veľmi zaujímavá je strojovňa, s dieselovým motorom Mitsubishi a riadiacim

panelom, bočná miestnosť obsahujúca desiatky oceľových fliaš so stlačeným vzduchom, potrebných na štart motora, nástrojáreň s množstvom zariadení a susediacim skladom náhr. dielov, mostík so zvyškom drevenej podlahy a zachovaná umyváreň. Vzadu je kormidelňa s dvomi telegrafmi pre manévrovanie a zariadenie pre vypúšťanie hlbinných bômb. Do polovice 70. rokov tu ležalo torpédo, kt. bolo kôli bezpečnosti náložou odpálené, aby neprišlo k samovoľnej explózii pri prehrdzavení vysokotlakej fľaše. 

Heian Maru

– 2 ponory, dlžka ponoru 48 a 62 min, max. hĺbka 36 m, 1 x 12 l vzduch
Osobná loď, postavená v roku 1930 za 15 mil. dolárov, určená na prepravu pasažierov medzi Yokohamou a Seattlom. Vnútorné vybavenie bolo v staroanglickom štýle. Loď obsahovala všetky výdobitky najmodernejšej techniky svojej doby. Už pri svojej panenskej plavbe v januári 1931, ustanovila Heian Maru nový transpacifický rekord. Loď vzbudila v USA veľký záujem. Počas dňa otvorených dverí sa vystriedalo na jej palube 15.000 návštevníkov. Začiatkom vojny bola zrekvírovaná a prestavaná na plávajúcu základňu ponoriek. Ako súčasť 6. ponorkovej flotily operovala zo základní na atole Kwajalein a neskôr zo zálkadne na Truku.

Heian Maru naposledy priplávala na Truk v polovici januára 1944 z Palau. Zakotvila 500 yd. SZ od ostrova Dublon oproti prístavisku jeho ponorkovej základne. 17.2. o 6:30 ráno zasiahli provu lode strmhlavé bombardéry z Yorktownu 1000 lb. bombou, kt. vyvolala veľký požiar. Neskôr zaútočili aj Helldivery z Bunker Hill, ale nepodaril sa im ani jeden zásah. 18.2. najskôr lietadlá z Yorktownu zasiahli loď 2 bombami a neskôr bezúspešne zaútočili torpédové bombardéry z Enterprise. Drámu ukončili až TBFs z Bunker Hill, ktorým sa podarilo zasiahnuť horiacu loď 2 torpédami. Heian Maru sa potopila o 14:08 aj s 14 členmi posádky. Zachránilo sa 28 námorníkov.

Heian Maru je jedným z najľahšie dostupných vrakov v lagúne. Dodnes možno na jej ľavoboku zreteľne badať 18 palcové písmená s názvom lode. Pri prieskume nákladových priestorov narazíme na 23,5 stopy dlhé torpéda. 60 rokov v slanej vode sa podpísalo na stave vonkajšieho plášťa torpéd. Ide pravdepodobne o ponorkové torpéda typ 93 alebo typ 95 kalibru 609 mm. Tieto torpéda dokázali vyvinúť rýchlosť cez 49 uzlov nesúc bojovú hlavicu so 600 kg náložou. Najmä typ 93 bol so svojim dostrelom 20 km všeobecne považovaný za najlepšie námorné torpédo druhej svetovej vojny. Na ľavej promenádnej palube sú 2 páry ponorkových periskopov (navigačné a útočné) dlhé 50 ft. Atrakciou je rosypaný čínsky porcelán – malé tanieriky a misky na ryžu (vojenské prevedenie). Na korme sú 2  veľké vrtule. Predná časť je silne poškodená výbuchom bomby.

Údaje:Osobná loď na prepravu pasažierov, postavená v roku 1930 v lodeniciach Tekkosho Osaka. V 1941 prestavaná na plávajúcu základňu ponoriek. Výtlak 11614 ton, dĺžka 510 ft, pohon: 2 dieselové motory Burmeister & Wain o celkovom výkone 2x 1900 koní. Posádka 150 mužov. Výzbroj: 2 x 4,7 palcové delá vpredu a vzadu.

spôsobili jej len malé poškodenia a lokálne požiare. Napoludnie zaútočili na loď, pohybujúcu sa malou rýchlosťou JV od Etenu lietadlá z Yorktownu a Bunker Hill. Zasiahli ju niekoľkými bombami a torpédami, spôsobiac ťažké poškodenia a požiare. Jej agóniu ukončili 3 Helldivery z Bunker Hill, ktorým sa podarili 2 zásahy 1000 lb. bombami. 
Bomby spôsobili mohutnú explóziu a loď zahalili plamene a hustý čierny dym z horiaceho leteckého benzínu. Po jeho rozplynutí už Hoki Maru nebola na hladine. 
Objavená expedíciou J.Y. Cousteaua v roku 1969, potom stratená a znovu objavená v 1973.

Niekoľko rokov neznámy vrak sa podarilo identifikovať na základe dobových fotografií a odtajnených japonských hlásení. Po jeho objavení potápači skúmajúci loď prichádzali do styku s žieravými látkami stále unikajúcimi z vraku, ktoré spôsobovali na koži červené popáleninové fľaky. Preto bol vrak počas nasl. 18 rokov len zriedka navštevovaný. Tieto fľaky boli spôsobené stykom pokožky s leteckým benzínom, unikajúcim zo sudov uložených v nákladových priestoroch vraku. Iní potápači však namietali, že príčinou škvàn či popálenín je neznáma kyselina unikajúca z asi 2 stopy vysokých fľaší nájdených vo vraku. Až v posledných rokoch klesla koncentrácia látok spôsobujúcich popáleniny na únosnú hranicu a loď sa stala častejšie navštevovanou. Bomby spôsobili mohutnú explóziu a loď zahalili plamene a hustý čierny dym z horiaceho leteckého benzínu. Po jeho rozplynutí už Hoki Maru nebola na hladine. 
Na mieste je stále cítiť slabý zápach unikajúcej nafty a leteckého benzínu, ktoré tvoria na hladine mastné škvrny – spoľahlivý identifikátor miesta posledného odpočinku lode. Loď je rozlomená pred mostíkom, čo spôsobila mohutná explózia let. benzínu uložená v prednej časti lode. V #2 sa nachádzajú 2 Mitsubishi MK4 14 valcové motory pre bombardéry typu Betty, vrtuľové listy, míny a hlbinné a letecké bomby. Hlavnou atrakciou je #5. V jeho strede sa nachádza buldozér s hydraulickou radlicou, 3 nákladné automobily Nissan 180 s takmer neporušenou karosériou (stále majú kľúče v zapaľovaní), traktor typu John Deere, dieselový cestný válec, 2 nákladné automobily Isuzu 94, menší pásový traktor – typ Komatsu. Ďalej tu sú 2 vysokotlakové vzduchové kompresory na kolesách, určené na tlakovanie torpéd, 4 sklenené kontajnery na kyselinu, 2 zváracie agregáty, malý buldozér a Prime Mover. V 165 ft. sa vzadu nachádzajú 2 vrtule. Stávajúci náklad svedčí o tom, že žiaden materiál nebol z lode pred jej potopením vyložený. Predpokladá sa, že posádka poškodenej lode chcela doplávať až do bezprostrednej blízkosti ostrova Param, kde sa chceli pokúsiť vyložiť náklad. Prieskum väčšiny vnútorných priestorov lode sa nedoporučuje kôli stále vysokej koncentrácii žieravých látok a možnosti popálenín.

Údaje:Nákladná loď, postavená v roku 1921 v lodeniciach William Denny & Bros v Dumbartone. V 1943 japoncami modernizovaná. Výtlak 7112 ton, dĺžka 450 ft, pohon: 2 dieselové motory North British Diesel o celkovom výkone 3010 koní, poháňajúce 2 vrtule. Posádka 50 mužov.

Nákladná loď postavená v roku 1936 spolu so svojimi sesterskými loďami Momokawa a Kikukawa Maru. Má 5 nákladových priestorov. V 1941 roku bola zrekvírovaná vojenským námorníctvom a upravená na transport vody. Jej úlohou bolo zásobovať vojenským materiálom, muníciou a vodou japonské námorné sily na základniach v západnom pacifiku. Nippo bola súčasťou konvoja, kt. priplával na Truk 10. februára 1944 spolu s Yubae, Kitagami, Takunan a Shotan Maru No. 5. Zakotvila na severnom cípe kotviska 4. flotily, východne od ostrova Dublon. 17.2. 1944 o 8:15 ráno na ňu zaútočili bombardéry z USS Essex a zasiahli loď tromi 500 lb. bombami v strednej časti a na korme. Explózie vážne poškodili loď a spôsobili požiare na viacerých miestach. Potopila sa o 2 hodiny neskôr severne od Aikoku Maru.

Loď bola objavená v 1969 Cousteauovou expedíciou. Táto expedícia, využívajúc na svoju dobu špičkovú techniku, objavila väčšinu alebo pravdepodobne všetky vraky v oblasti kotviska 4. flotily. Identita vraku bola potvrdená až začiatkom 80. rokov, keď bol na jeho mostíku objavený lodný zvon s vyrytým názvom lode.

 – 2 ponory, dĺžka ponoru 46 a 48 min., max. hĺbka 50  m, 1 x 18 l, vzduch

Vrak leží vzpriamene s náklonom 20 – 30 stupňov na ľavobok v hĺbke 140 – 165 ft. na úpätí podmorskej vyvýšeniny. V predu zaujme mohutná kotevná reťaz. #1 obsahuje hemisférické nášľapné míny. Na jeho dne ležia boxy s mínovými detonátormi (24 v jednom), 2 ft. dlhé delostrelecké náboje, veľké sklenené fľaše s dlhým hrdlom na prepravu kyseliny, plynové masky, sudy s olejom a leteckým benzínom, krabice s nábojmi pre samopaly. Na palube pri #1 sa nachádza chassis nákl. automobilu Nissan 2x4. V #2 sú stovky 100-120 mm delostreleckých nábojov, 4 bronzové diaľkové zameriavače slúžiace na zameriavanie vzdialenosti diel voči útočiacim lietadlám alebo lodiam (2 vidno, 2 pokrýva sediment). Na spodku #2 sú 4 štvorcové cisterny na vodu. Na ľavoboku je pred mostíkom bojový tank, typ 97. Hlaveň z nejakého dôvodu chýba. Tento tank je väčší, má inak tvarovaný trup a výfukový systém je odlišného typu ako u tankov na vraku San Francisco Maru. Pod veliteľským mostíkom sa nachádza spadnutý 2. hlavňový protiletecký kanón, pôvodne namontovaný na jeho vrchole. Na vrchole mostíka je pozorovateľňa. V kormidelni je lodný telegraf, stĺpik kormidla (drevo kormidla je preč, ale kovový veniec ostal). Na palube 2 pod kormidelňou sú 2 neznáme kovové kontajnery. Môžu obsahovať stratené kódy a šifrovacie tabuľky, o ktorých sa zmieňujú japonci vo svojich rádiových depešiach po tom, ako sa loď potopila. Za mostíkom vpravo sa nachádzajú tri 105 mm protitankové delá. Ich pneumatiky sú ešte stále naplnené vzduchom.  #4 obsahuje fľaše piva a saki, rádiokomunikačné príslušenstvo, káble, batérie, keramické izolátory. Na jeho dne, v hĺbke 150 ft, sú kontajnery s muníciou. Kôli svojmu nákladu vojenského materiálu, rozličného príslušenstva a artefaktov, je Nippo Maru jedným z najpopulárnejších vrakov v lagúne Truk. Zaujímavosťou je, že spolu s ňou odpočívajú na dne lagúny aj obe jej sesterské lode Momokawa a Kikukawa Maru.

Údaje:
Nákladná loď, postavená v roku 1936 v lodeniciach Kawasaki Dockyard Co. Kobe. V 1941 upravená na prepravu vody. Výtlak 3764 ton, dĺžka 354 ft, pohon: 2 parné turbíny, každá s výkonom  500 NHP, rádius 10.000 míľ.

Peter Gavora 2004Dobrá zpráva, pro příznivce vraků:

Další odkazy k tématu vraky:

Zpět do prvního dílu s názvem Expedice Truk Lagoon 2004

Zpět na home page TRUK LAGOON

Přejít na part 3 - Popis vraků lodí a letadel new!

Vraky v Baltu

Vraky ve Scapa Flow 2002

Vraky v jižní Austrálii

Vraky Chorvatsko (např. B17) Omladinac 04

Vraky Chorvatsko (např. Brioni) Omladinac 03

Vraky na Borku