Piloti Helldiverov po útoku hlásili, že loď bola už predtým silne poškodená. RDJ sa potopila 18.2. pol hodinu po polnoci. V jej útrobách ostalo 15 námorníkov.Loď leží vzdialená asi 500 yd. od východného pobrežia ostrova Uman v hĺbke 110 ft. Na korme vľavo je dobre čitateľný názov lode (18” písmená). Na lodi sú po obvode inštalované degausovské káble na ochranu pred magnetickými mínami. V predu a vzadu sú 6 palcové delá (predné leží na dne). Pod delom je možné pozorovať hydraulický systém na dopravu ťažkých delostreleckých nábojov. Predpokladá sa, že väčšina nábojov v skladisku pod delom explodovala, keď plamene dosiahli prednú časť lode.

To je aj najpravdepodobnejšou príčinou odtrhnutia dela. V #2 sa nachádzajú dve 6 palcové delá a kruhová lafeta o priemere 15 ft. Japonci používali tento typ diel k pobrežnej obrane. Po potopení lode bol zachytený rádiogram s novou požiadavkou o dodávku týchto diel ako náhrada za tie, ktoré sa potopili s RDJ. Vzadu sú veľké 4 listové vrtule, strojovňa je jedna z najzaujímavejších v lagúne. V #4 sa nachádza veľký počet pivových fliaš. Zátky už neexistujú a preto ich vnútro vypĺňa len slaná voda.
Pozn. Citím tu potřebu doplnit tento podle mě důležitý údaj, protože neznám jinou lod, na které utonulo 6 milionů lahví.
Vladimír Podzimek

Údaje:Osobná loď s ôsmimi palubami, postavená v roku 1930 v lodeniciach Mitsubishi Zosensho, Nagasaki. V 1940 prestavaná na plávajúcu základňu ponoriek a v 1943 na transportnú loď. Výtlak 9626 ton, dĺžka 461 ft, pohon: 2 6-valcové dvojtaktné dieselové motory Mitsubishi Sulzer, každý s výkonom  1503 NHP, poháňajúce dve 4-listé vrtule. Posádka 150 mužov.

 
San Francisco Maru

 – 2 ponory, dlžka ponoru 74 a 107 min., max. hlbka 63  m, 2 x 12 l, vzduch + 1 x 10 l stage, vzduch

Pohon obstarával dieselový motor Mitsubishi s výkonom 120 HP, ktorý dával tanku rýchlosť 28 mph a rádius 100 míľ. Posádku tvorili 3 muži. Tanky na pravoboku ležia na sebe, čo bolo spôsobené buď tlakovou vlnou pri výbuchu 500 lb. bomby alebo nárazom pri dopade na dno. Pod oboma tankami sa nachádzajú zvyšky nákl. automobilu Isuzu 94. Tretí tank sa nachádza na ľavoboku, mierne prečnievajúc cez okraj lode. Kôli vyváženiu lode boli pôvodne vedľa tohto tanku uložené ešte dve iné vozidlá. Jedným z nich bol dieselový valec, ležiaci dnes na boku na dne oproti zadnej časti mostíka a druhým nákladný automobil, ležiaci hneď za ním. Uvoľniť sa museli počas výbuchu bômb alebo pri dopade lode na dno, podobne ako tanky na pravoboku. V hornej časti #2 sú 2 cisternové vozidlá Isuzu 94. Ich cisterny sú zdeformované tlakom vody dosahujúcim takmer 7 atmosfér, čo značí že v dobe transportu boli prázdne. Medzi oboma cisternami sú jeden za druhým 2 vozíky na prevoz ťažkých let. bômb a torpéd. V dolnej časti #2 nájdeme sudy s palivom, hadice, krabice s rôznym strelivom, letecké bomby so zvyškami ich drevených ochranných obalov, 3 letecké motory a časti leteckých podvozkov. Predný žeriav stojí vzpriamene medzi #1 a #2 so zachovanou väčšinou svojho lanovia. V #1 sú uložené hemisférické nášľapné míny, ich detonátory a zväzky oceľových lán. Počas dlhých  rokov vyzdvihli potápači z vraku stovky týchto mín kôli ich vysokovýbušným náložiam, ktoré až donedávna používali miestni rybári na hromadné zabíjanie rýb. Až nedávna zmena legislatívy zamedzila tomuto drastickému spôsobu rybolovu a preto je dnes možné obdivovať už len časť tohto smrtonosného nákladu umiestneného v hornej časti #1. V jeho dolnej časti sa ale ešte stále nachádzajú stovky týchto mín, ukryté pred očami potápačov v jemnom sedimente. Okrem toho sú tu boxy s 2, 4 a 6mi delostreleckými nábojmi a 3 ft. dlhé kontajnery obsahujúce zväzky korditu - výbušniny slúžiacej ako nálož do kanónov. V zadnej časti #1 sú rôzne typy leteckých bômb počínajúc 32 kg až po 800 kg bomby s dĺžkou 7-8 ft. Veľké bomby boli uložené v drevených ochranných obaloch, z ktorých niektoré sa čiastočne zachovali. Na prove lode je 75 mm kanón mieriaci svojou hlavňou doľava. Komín sa zlomil a leží za mostíkom smerom dopredu. Dobre badateľný je sklenený prekryt strojovne a zvyšky 2 vetrákov.

V #3 sú zvyšky nákl. automobilu rozmetaného výbuchom bomby a rady boxov s 13 a 25 mm nábojmi a ručnými granátmi. Medzi #3 a #4 je zadný žeriav s dvomi navijákmi umiestnenými pred a za ním. Veľkým lákadlom SFM je #4. Zadná časť obsahuje rady námorných torpéd, používaných na japonských ponorkách a torpédových bombardéroch. Časť z nich sa uvoľnila pri náraze lode na dno a dnes ležia krížom cez seba. V prednej časti #4 sú drevené bedne obsahujúce výbušné hlavice torpéd, ktoré sa z bezpečnostných dôvodov prepravovali oddelene. Zdá sa, že v čase útoku musela prebiehať vykládka torpéd, nakoľko veľa z nich leží na palube v rade vedľa seba na ľavoboku.

Nikto si radšej ani nepredstavuje, čo by sa stalo, keby koróziou zoslabené steny čo i len jedinej fľaše neodolali vnútornému tlaku niekoľko sto atmosfér a roztrhli by sa. Potápači musia byť preto pri prezeraní #4 veľmi opatrní a úplne sa vyvarovať akéhokoľvek kontaktu s torpédami a ich bojovými hlavicami.
Údaje: Nákladná loď, postavená v roku 1919 v lodeniciach Kawasaki Dockyard Co Ltd. v Kobe. Výtlak 5831 ton, dĺžka 385 ft, pohon: 3 valcový parný stroj s výkonom 440 HP, poháňajúci jednu vrtuľu. Posádka 40 mužov, rádius 13.000 míľ.

V strednej časti lode, v miestach kde boli inštalované nádrže s palivom sa nachádza visutý chodník, z ktorého posádka mohla ovládať systém tankovacích ventilov. Predná nástavba začína v hĺbke 50 ft. Jej dominantou je veľká kormidelňa zväčša zaliata svetlom, vnikajúcim cez veľké okná (sklenená výplň chýba). Nájdeme tu 3 lodné telegrafy, držiak kompasu, stĺpik kormidla a 2 zvukové trubice kt. slúžili na komunikáciu so strojovňou. Okrem toho sú tu lampy, lodné hodiny, plynové masky a voľne porozhadzované fľaše. S  kormidelne vedú po oboch stranách vchody do priestoru pre dôstojníkov, kt. sa nachádza o palubu nižšie. Začiatkom 70. rokov tu bolo nájdených veľa vzácnych predmetov.

Za zmienku stoja napr. dôstojnícke uniformy vrátane jednej so 4 pásikmi patriacej s najväčšou pravdepodobnosťou kapitánovi lode, písací stroj, telefón, čínsky porcelán a hlavne truhlica s niekoľkými stovkami mincí. Na druhej palube je ešte miestnosť so sprchami a latrínami a miestnosť s generátorom. O palubu nižšie, v hĺbke asi 80 ft je kuchyňa a sklad potravín. Na jej pravej strane bol pôvodne šporák. O kúsok ďalej je vozík s radmi tanierov, misiek pohárov a fľašiek. Dnes je v ňom však len zlomok toho, čo sa tu našlo začiatkom 70. rokov. Veľa z nich dodnes skrýva všadeprítomný sediment. Predné delo je taktiež silno obrastené koralmi. ažké boxy s pripravenou muníciou sa prepadli cez jeho plošinu a dnes ležia na palube pod ňou. Jednému z nich chýba veko a možno v ňom rozoznať 16 delostreleckých nábojov. Pred delom je veľký dvojitý kotvový navijak. Obe predné kotvy sú spustené a spočívajú na dne v hĺbke 120 ft.

Množstvo materiálu uskladneného v tomto nákladovom priestore by si určite zaslúžilo venovať mu samostatný ponor, no vrak ukrýva aj iné zaujímavosti. #6 obsahuje 50 galónové sudy s naftou alebo leteckým benzínom. Veľa z nich je vysypaných na dne v okolí #6. V kormovej nástavbe je náhradný vrtuľový list, pripevnený k stene skrutkami. Okrem neho je tu voľne porozhadzované rôzne elektropríslušenstvo, ovládacie panely a veľké cievky. #4 je prázdny. Z jeho prednej časti je možné prejsť do strojovne (iná možnosť je vniknúť cez horný sklenený prekryt strojovne). Pozornosť ihneď upúta rad veľkých hláv valcov ležiacich na strane. Cez otočené visuté chodníky visia kusy káblov a lán. V spodnej časti strojovne, zakliesnená v konštrukcii na pravoboku sa nachádza ľudská lebka, bizarne hľadiaca svojimi prázdnymi očami na potápačov. Jej povrch je zčernalý od silného ohňa, tak ako aj ostatné časti lode v tejto oblasti. Pri pohľade na ňu sa nedokážeme ubrániť predstave, aký strašný osud postihol úbohého námorníka, ktorý nestihol včas uniknúť smrtonosným plameňom. Pár ft. od lebky sa nachádzajú zvyšky kostí nebožtíka. Všade badať pokrútené časti kovu ako dôsledok silného požiaru. Na prednej časti komína je upevnená veľká bronzová píšťala. Kôli značnému obrasteniu koralmi je však zle rozoznateľná. Jedinou zaujímavosťou #3 je veľká diera na pravoboku s priemerom 50 ft s roztrhanými okrajmi obrátenými smerom von – dôsledok výbuchu 1000 lb. leteckej bomby. #1 a #2 sú prázdne. Predné delo, pôvodne upevnené vpredu na plošine, je dnes spadnuté na dne pod ňou (???). Kotva je spustená a zapadnutá hlboko v piesku. Na trupe sa aj dnes dá prečítať meno lode v latinskej aj japonskej abecede. V posledných rokoch sa zvýšil vo väčšej miere koralový porast lode a YM je dnes jedným z najkrajších vrakov v lagúne.

 (Zero) – 1 ponor, dĺžka ponoru 20 min., max. hĺbka 9  m, 1 x 12 l, vzduch

Vysunutý podvozok naznačuje, že práve vyštartovalo, alebo sa chystalo pristáť. Je silne obrastené koralmi ale jeho silueta je stále dobre badateľná. Má zlomenú zadnú časť trupu. Kormidlá sú neporušené. Pravý 20 mm kanón je veľmi dobre zachovaný. Dva 7,7 mm guľomety sú skryté pod prednou časťou lietadla. Motor a vrtuľa sú tiež dobre zachovalé.Údaje:Jednomiestny stíhací námorný dolnoplošník, model 52. Pohon: 14 valcový hviezdicový motor Nakajima NK1F Sakae 31 s výkonom 843 kW, poháňajúci 3-listovú vrtuľu. Rozpätie 11 m, dĺžka 9,1 m. Max. rýchlosť 351 mph vo výške 19685 ft. Prevádzková rýchlosť 230 mph, dolet 1800 km. Výzbroj: 2x 7,7 mm guľomety typ 97 a 2x 20 mm kanóny typu 99. Firmami Mitsubishi a Nakajima bolo vyrobených celkovo 11.291 lietadiel.

 Dva z týchto bombardérov vykonali 19. septembra 1945 symbolický posledný vojnový let, keď prepravovali japonskú delegáciu, poverenú podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska.

Nezrovnateľne väčšie úspechy mohli tieto lietadlá dosiahnuť s dostatočným pancierovaním a samosvornými palivovými nádržami. Tieto dôležité obranné prvky však malo len 60 strojov verzie G4M3. Po celú dobu vývoja a výroby tohto typu boli naviac konštruktéri obmedzovaní požiadavkom dlhého doletu, ktorý však vyžadoval prijatie 4 motorovej konfigurácie. Bombardéry typu Betty boli na Truku rozmiestnené na letiskách ostrovov Moen, Param a Eten. K obrane základne prispeli odvážnym nočným útokom 17.2. 1944, keď sa im podarilo jedným torpédom poškodiť lietadlovú loď Intrepid.

Vrak lietadla leží 150 yd. JZ od ostrova Eten v hĺbke 50 ft. Ide pravdepodobne o typ G4M1, model 12. Pri dopade stroja na hladinu sa oba motory odtrhli z uložení v krídlach a nachádzajú sa asi 75 yd. od lietadla. Pravý motor, ktorý je zaujímavým fotografickým subjektom, leží vodorovne, ľavý je zarytý do piesku. Trup, s výnimkou kokpitu je pomerne slabo obrastený. Jeho predná časť sa v dôsledku dopadu na dno zlomila a leží vychýlená doľava. Vstup dnu je možný cez zadný príklop alebo zo strán. Nachádza sa tu rôzna rádiovýbava, kyslíkové fľaše pre posádku a veľa neidentifikovateľných úlomkov.

Neskôr mu spojenci priradili kódové označenie Emily. Vzhľadom na požiadavku dlhého doletu bolo lietadlo vybavené 6 veľkými palivovými nádržami v trupe a 8 menšími, inštalovanými v krídlach. Oproti typu H6K malo výrazne silnejšie pancierovanie a obrannú výzbroj, pozostávajúcu z piatich 20 mm kanónov typu 99 a štyroch 7,7 mm guľometov typu 92. Emily bolo zároveň schopné uniesť dve 800 kg torpéda alebo 8 550 lb. bômb, prípadne 16 132 lb. bômb alebo hlbinných náloží. H8K bolo používané ako prieskumné, bombardovacie a transportné lietadlo. V transportnej verzii mohlo prepravovať 64 vojakov na dvoch palubách alebo 26 civilných pasažierov.

Vrak sa nachádza niekoľko 100 yd. JZ od ostrova Dublon. Leží na chrbte  rozlomený na tri časti.. Okolo neho je veľké množstvo súčiastok pochádzajúcich z interiéru aj exteriéru lietadla. Pri prieskume sa nenašiel ani jeden kanón či guľomet, čo nasvedčuje tomu, že išlo najskôr o transportnú verziu. Oba bočné stabilizačné plaváky sú zlomené a ležia na krídlach. Vrtuľové listy nie sú skrivené, z čoho vyplýva, že pri dopade na hladinu nemohli mať veľkú rýchlosť. V opačnom prípade by došlo k ich pokriveniu smerom dozadu (tak ako je tomu u Betty). Vrak je veľkou raritou, vzhľadom na veľmi nízky počet existujúcich lietadiel tohto typu.Údaje:4-motorový, námorný 10 miestny diaľkový prieskumný plávajúci čln. Pohon: štyri 14-valcové vzduchom chladené  hviezdicové motory Mitsubishi MK4Q Kasei 22 s max. výkonom 1360 kW, poháňajúce štyri štvorlistové vrtule. Maximálna rýchlosť 467 km/hod. vo výške 5000 m. Max. dolet 7.150 km. Rozpätie 38 m, dĺžka 28 m. Výzbroj: štyri 7,7 mm guľomety typ 92, päť 20 mm kanónov typ 99 a dve 800 kg torpéda alebo 4400 lb. bômb. Peter Gavora 2004